Kto chce hľadá spôsoby, kto nechce hľadá dôvody

Do ktorej skupiny patrím?

Osobný tréning som mala zatiaľ s Michalom minulý týždeň a dnes ma čaká Veronika. Neviem, či som spravila dobre, že som si dala tréning hneď na druhý deň po skupinovke SM systém, no aspoň zistím, koľko toho moje telo zvládne. Hádam ma neklepne J. Tréning s Veronikou začína v kardio zóne rozcvičkou na eliptickom trenažéri (viď foto). Popri tejto rozcvičke som Veronike porozprávala aký je môj cieľ a ako na tom aktuálne som.

Veronika sa zameriava na zlepšovanie sily, kondície aj mobility. Najradšej pracuje s vlastnou váhou, kettlebellmi, jednorúčkami, na kruhoch, zásadne bez strojov (pokiaľ si to nevyžiada klient). Zameriava sa na množstvo cvičení, napríklad aj na cvičenie pre tehotné a ženy po pôrode.

Na to, že Veronika ja mladá mamička, vyzerá naozaj super. Postavička ako lusk, mnohé by jej mohli závidieť (napríklad aj ja). Po rozcvičke začíname cvičiť a ide to naozaj vo vysokom tempe. Po 10 minútach som už červená ako paradajka a spotená ako myš. Dostala som riadne do tela, a úprimne nechápem ako je možné, že som vládala. Dokonca som dostala pochvalu za kondičku (čo mi zdvihlo sebavedomie). Cítila som, že precvičujem každý sval v tele. Spevňovali sme aj panvové dno, čo je pre ženu veľmi dôležité. Zrazu, ani neviem ako, sme sa dostali k strečingu, takže som vedela, že tréning končí, jupíííí. Bola to vôbec celá hodina? Vôbec sa mi to nezdalo, všetko šlo tak rýchlo. Ostala som zadýchaná a poriadne spotená, no nabudená a spokojná sama so sebou. Na druhý deň ma vôbec nič nebolelo a nechápem ako je to možné. Asi to bolo tým, že som už trochu ponaťahovaná J.

Po jednodňovej pauze prišiel na rad ďalší tréning. Tentokrát ma trénovala Maťa, ktorú som už spomínala pri mojej prvej skupinovke – tá s tým vypracovaným zadkom. Najprv sme sa bavili o strave, nakoľko to je vraj 70% úspechu. Tak ako ja, aj Maťka má veľmi rada sladké, a preto je jej koníčkom kuchtenie zdravých maškŕt. Maťu baví pomáhať ľuďom na ceste za ich cieľom. Zameriava sa na zadok, stretching a rada tancuje (čím si tiež udržiava peknú postavičku).

Popri cvičení sme sa rozprávali o mojich cieľoch – byť zdravá, mať kondičku a dobrú mobilitu. A tá estetika, to bude už len bonus. Cvičila som najmä s vlastnou váhou a vyskúšala som aj jeden stroj, kde som mala nejaké (pre tých, čo cvičia pravidelne tak smiešne) závažie. Precvičila som všetky partie a v celku som aj vládala. Dokonca som zvládla aj cviky, pri ktorých je väčšia záťaž na kolená a môj prasknutý meniskus sa mi vôbec nepripomenul. Mimochodom, to bola tiež u mňa častá výhovorka – nemôžem cvičiť, lebo mám prasknutý meniskus. Teraz si už uvedomujem, že to boli stále len výhovorky. BLA, BLA, BLA... No a strečing na záver? Sen každého chlapa J Keby ma Maťka takto „zaľahne“ niekde vonku, ľudia by si asi mysleli, že sa máme veľmi radi. Doma som to celá vytešená názorne ukázala mužovi. Vraj nabudúce chce ísť so mnou. Tréning s Maťou bol pre mňa, tak ako aj tie predtým, nabíjačkou energie a motiváciou dotiahnuť to. Aj po tomto tréningu som už odchádzala spokojná sama so sebou. Ďalší krôčik na mojej ceste. Keď si predstavím, že iba pred týždňom som mala skupinovku s Maťou, po ktorej som si nevedela vyzliecť tričko, tak mi je smiešne. Jasné, aj teraz mávam svalovku, ale už je to také iné. Mám z tej bolesti radosť, a je to už znesiteľné.  Určite pomáha aj magnézium, ktoré som si mohla dať už hneď v ten prvý deň, no nenapadlo ma to.

Každý deň príde chvíľka, kedy si hovorím, že sa mi nechce. Vždy hľadám nejaké výhovorky, ale potom si uvedomím, že tým nič nedokážem. A tak sa vždy premôžem. Je to jednoduché. Chceš alebo nechceš. Nič medzitým. 

 

P. S.: Ešte len necelé 2 týždne a už aký je zo mňa „odborník - motivátor“? J