Koho si vybrať?

Vyskúšala som už všetkých trénerov a teraz sa neviem rozhodnúť...

Jeden pán raz povedal „Človeku netreba dať na výber, lebo si vyberie zle“. Ja som dostala na výber a teraz som zúfalá, lebo naozaj neviem koho si vybrať. Viem, že ani jeden tréner by nebol zlou voľbou, pretože každý by bol pre mňa určite prínosom. Dokonca aj povahovo mi sadli všetci. Naozaj s každým som sa cítila veľmi dobre a teraz fakt neviem komu sa zverím do rúk. Už nad tým premýšľam dva dni a stále neviem ako sa rozhodnúť. Najradšej by som trénovala so všetkými ale je dobré zveriť sa jednému, aspoň na začiatku. Možno ich vystriedam všetkých, napríklad v 3 mesačných intervaloch, no všetci mi hovoria, že keď si už na niekoho zvyknem nebudem chcieť zmeniť. No uvidím, každopádne musím si teraz jedného vybrať.

Napadlo ma teda, že túto voľbu prenechám na osud a tak som napísala mená trénerov na papieriky a dala do pohára. Chcela som s ním pohrkať aby sa to spravodlivo pomiešalo, ale keďže predtým tam bola voda, a ja trúba som to neutrela, papieriky sa prilepili na dno. Začína to zaujímavo... Vybrala som si teda jeden a rozbalila. Osud vybral za mňa – trénovať ma bude Maťka. Je teda rozhodnuté už sa teším na tréning!

Mimochodom od piatku som nebola cvičiť a normálne mám výčitky keďže už je utorok a najbližší tréning mám naplánovaný až na štvrtok. Čo sa to so mnou deje, že sa mi ozýva svedomie? Stravu stále dodržiavam, zapisujem príjem a výdaj. No úprimne, myslela som, že mi to vydrží maximálne týždeň, tak ako vždy. Ale keď má človek podporu okolia, ide to ľahšie. Tieto dni som teda zregenerovala a musím si ísť aspoň zapísať nejakú skupinovku kým bude tréning nech sa zase nerozkysnem :D Treba mať proste režim, inak je človek taký rozhodený.

Zapísala som sa na jogu v stredu poobede. Na joge som nikdy nebola, videla som to iba vo filmoch. Tam to vyzeralo iba ako také naťahovanie. No ľudia čo to poznajú mi hovoria, že je to dosť náročné, tak snáď to zvládnem.

No dobre, musím sa priznať, že som nakoniec musela jogu zrušiť. Dobre no nemusela, ale chcela. Ale mám na to dôvod – v noci som spala iba dve hodiny, nedalo sa mi vôbec spať, najprv ma bolela hlava, potom žalúdok neviem z čoho. Tak som bola neskutočne vyčerpaná a celý deň som mala jediný cieľ – posteľ. A spať. Veľa.

 

P.S.: Mám ďalší cieľ – naučiť sa spraviť šnúru... už mi asi načisto preskočilo J