Dôležité je cvičiť správne

Postup nehľadám v knihách ale u osobného trénera

Tu vo fitku pracujú štyria osobní tréneri. Minulý týždeň som vyskúšala jeden osobný tréning s Michalom, tento týždeň som sa hecla, v pondelok skupinovka a utorok, štvrtok a piatok osobný tréning. V jednom týždni štyrikrát tréning? Odpadávam sama zo seba a som zvedavá ako dlho mi takéto tempo vydrží.

V piatok som celý deň špekulovala nad tým, že tréning predsa len presuniem na pondelok, pretože som sa cítila vyčerpane. A v piatok sa predsa z práce uteká bez zastávok. No musím trénovať pevnú vôľu, a tak som sa premohla a nič som nezrušila. Tentokrát to bol tréning s Radom. Pred tréningom som mala naozaj rešpekt, nakoľko na mňa pôsobí ako „veľký a silný“ chlap ktorý trénuje tak isto „veľkých a silných“ chlapov, a ja som síce veľká do šírky, ale úplne slabučká. Po prvých minútach som však zistila, že sa nemám čoho báť. Rado je naozaj fundovaný, študoval Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave, kde pracoval v tých najlepších fitnesscentrách. Aktívne sa venuje vzpieraniu a medzi jeho obľúbené aktivity patrí beh, cyklistika, lyžovanie, korčuľovanie, bedminton, tenis a fitness. Okrem osobných a skupinových tréningov sa zameriava aj na cvičenia pre seniorov a športové kurzy pre deti.

Tak ako každý tréning aj tento začal rozhovorom o mojom cieli a strave. Dostala som pár tipov, ktoré potraviny je dobré jesť a napríklad, že mozzarella je nutrične hodnotnejšia, než cottage cheese (čo ma naozaj teší, lebo cottage cheese mi dáko nechutí). Rado mi povedal, že sa naozaj nemám báť jesť, telo treba vyživiť (hurá, to som chcela počuť!). Ďalej som robila cviky na základe ktorých mohol posúdiť, aká je moja mobilita. To bolo ešte fajn, no keď prišli ďalšie naozaj v podstate jednoduché cviky musela som sa sama na sebe smiať. Ani neviem, či mám takú svalovku na bruchu z toho smiechu, alebo z cvičenia. Rado bol naozaj zlatý, kontroloval každý môj pohyb a všetko mi pekne vysvetlil a ukázal. Naučila som sa veľmi zaujímavé cviky. Tedááá, ešte som sa ich úplne nenaučila, čo si budem nahovárať, ale verím, že časom sa zlepším. Čas mi zase ubehol ako voda, ani som sa nenazdala a už to bola viac ako hodina. Bola som veľmi rada, že som nepodľahla pokušeniu tréning zrušiť. Teda aspoň po tréningu to tak určite bolo. V sobotu som bola vďačná za dážď a dobre som si cez deň od únavy schrupla.

P. S.: Zajednala som tréning aj môjmu manželovi, nech vie aké to je. Od vtedy sa už nesmeje mojej svalovke.