Cheat day?

Ale čoby, rovno celý víkend!

Cheat day (podvádzací deň) pozná asi každý človek, ktorý sa snaží udržiavať vo forme. To je tak – celý týždeň sa nadžgávaš nejakými listami či klíčkami, a potom to zabiješ hambáčom s mega porciou cibuľových krúžkov a hranoliek - však lebo piatoček, a predsa už si schudol kilo, tak to treba osláviť... Že to nepoznáte? Tak to Vám gratulujem. Samozrejme, ja sa nenapchávam celý týždeň listami ani klíčkami, jem proste normálne a racionálne. Dávam si pozor na kalórie. To však neznamená, že prežijem celý deň na jednej polievke. Proste volím jedlo, ktoré je pre mňa výživovo hodnotnejšie. Stravujem sa pravidelne, nejem vyprážané jedlá, ani moje milované keksíky. Samozrejme, dám si aj sladké ale v rozumnejšej forme napríklad nejaký fajný doma urobený koláčik a v rozumnom množstve (nie polka plechu ako to bolo zvykom). A milovaný vyprážaný syr? Toho som sa vzdala úplne, lebo je to mega kalorická bomba (ale ak schudnem aspoň jednu konfekčnú veľkosť potom si ho dám na oslavu víťazstva).

Cheat day je priam žiadaný, človek si to zaslúži. Ale nie, že to pochopíte po svojom, a teraz začnete každý druhý deň podvádzať! Ja si aktuálne búcham hlavu o stôl (a to doslova) pretože môj cheat day sa zmenil na cheat weekend.

Začalo to nevinne. Bol piatok, prišla som z práce a dostala som chuť na sladké. Bola som nejaká unavená a nechcelo sa mi nič variť. Sadla som si na gauč, a vravím si, že o chvíľu pôjdem niečo spraviť. Potom som som si opäť povedala, že pôjdem o chvíľu. A zrazu to bola viac než hodina. Hlad sa začal ozývať, ba priam kričať. Hmmm, nič sa mi nechce, čo si mám spraviť, aby som vynaložila čo najmenšie úsilie? Wau príma nápad, dám si piškóty a omočím ich v sirupovej vode. Fakt „super racionálna“ večera... No mohla som? Veru, mohla. A aj som to spravila. Za tým nanuk. Veď len jeden, to je v pohode. V sobotu na raňajky ovsené vločky s nízkotučným gréckym jogurtom, to je asi jediná svetlá chvíľka. Išli sme na obed k mame (to je asi 3 km peši po rovinke). Cestou sme sa stavili na zmrzlinu. Ale nie malú, aby náhodou málo nebolo, tak trojitú do sladkého kornútka. Obed palacinky od maminky. Nie jedna, ani dve... Rovno tri! Po obede cestou domou nám vysmädlo, tak sme sa zastavili nie na vodu, ale na kofolu. Lebo vo vločkách, zmrzline a palacinkách je asi málo cukru tak ho treba doplniť. A potom ďalší super nápad – vedľa krčmy je cukráreň. No tak nekúp si cheesecake. Ten padol za obeť hneď po príchode domov. Úplne som celú moju doterajšiu snahu zaklincovala. Ono by to bolo všetko relatívne v poriadku, keby mám adekvátny výdaj. No celodenný pohyb bol ozaj iba k mame a späť takže dokopy 6 km. Večer som si uvedomila, že by hádam týchto mojich výstrelkov bolo už na jeden deň dosť, a tak som si na večeru s výčitkami svedomia uvarila zeleninovú polievku s vajíčkom. Neskôr sme si pustili film, a reku dáme si dáky drink. A tak nás napadli ľadové medvede (tzn. Vodka so šampanským) dochutené bazovým sirupom a citrónom. Na začiatok dáke 3 deci. Ale keďže polievka rýchlo vytrovila, tak k tomu treba niečo na prehryznutie, nech sa drink vstrebe. Hybaj spraviť pukance... Nedeľa bola už „light“ - raňajky praženica. Keďže sme mali výročie svadby, manžel prerátal gastráče, usúdil, že ich má veľa, a tak ma zobral na „romantický“ obed na kolibu. Dala som si kuracie prsia na prírodno s kukuričkou a varenými zemiačikmi, čo bolo v podstate v poriadku. No cestou domov nás zavialo do kaviarne, kde na mňa z chladničky smutne pozerala Marlenka. Musela som ju zachrániť. K tomu extra veľké cappuccino (najväčšie aké som kedy pila). Ale bolo bez cukru! Večera opäť záchranná akcia v podobe zeleninovej polievky s vajíčkom ešte od soboty.

A tak som po mojom víkende tie ťažko vydreté kilá, ktoré išli dole, opäť na seba takmer všetky nalepila.

P.S.: To sladké opojenie je naozaj slastné, no tie faldy už menej...